Strach - téma môjho života
Veríte na zázraky? Já áno. Vidím ich okolo seba. Teraz sa pokusím o ďalší zázrak - začnem bojovať so svojím strachom. Prečítala som si knihu od Susan Jeffers "Maj strach a napriek tomu konaj". Nadchla ma. Je to o mojom živote. Vlastne sa stále bojím. Čoho? Mám pocit, že všetkého: zmeniť prácu, presadiť sa, presťahovať sa do inej krajiny, bojím sa, že nie som dosť dobrá, pekná, že nezvládnem dostať sa do dobrej fyzickej formy, že nie som dobrá manželka,nájsť si dobrých priateľov, šoférovať,.... Takto sa predsa nedá žiť naplno.
Mať strach je normálne. Každý má strach. Je to jeden z našich základných inštinktov, ktorý nás upozorňuje na nebezpečenstvo a tým nám pomáha prežiť. Nejde len o fyzické ohrozenie. Strachom reagujeme aj na iné situácie psychického charakteru, napr. strach o blízkého, nedostatok lásky, zlé hodnotenie od iných ľudí, zo zlého společenského postavenia, atď. V týchto prípadoch je strach svojím spôsobom motivujúci – pomáha nám dosiahúť žiadúci stav.
Ale mňa zaujíma iný strach. Ten ochromujúci pocit bezmocnosti, ktorý mi nedovolí žiť, tak ako by som chcela. Preto už 15 rokov robím tú istú nudnú prácu, ktorú nemám rada, lebo v pracovných agentúrach mali pocit, že keď som ju robila raz, tak už musím do konca života. A ja som mala strach sa vzoprieť. Alebo túžiť po dobrodružstve, po poznáváním iných krajín, ale nakoniec to vzdať, lebo to nie je pre mňa, ja to nezvládnem, kto mi tam pomôže (toto sú naimportované strachy od mojich rodičov). A takýchto vecí je v mojom živote veľa.
Takže hovorím DOSŤ. Mám 40. Poznám svoje strachy a poznám seba. Ale už ich nenechám vyhrať. Budem s nimi bojovať a prekonávať ich.
